mike na hračke

som spektrista

Recenzia Dell Latitude CPi D300XT

2021-04-20 od mikezt

Dell Latitude D300XT je notebook z čias Pentia 2. Možno si vravíte, prečo recenzovať počítač z čias, keď sa do nich ešte liala nafta. Poďme sa na to teda pozrieť.

Najprv nejaké suché dáta:
CPUPentium 2 na 300 MHz
Chipset440BX
Pamäť128 MB (pôvodne 64 MB)
HDDIDE, pôvodný disk vymenený za čínske SSD
ZvukCrystal 4237B, SB Pro kompatibilné
Obraz13,3" TFT, 1024x768, 64k farieb
Grafická kartaNeomagic NM2160
Portyparalel, serial, 1xUSB, docking station, PS/2, VGA, 2xPCMCIA

Počítač je teda klasické staré písičko a to je vlastne na tom počítači pekné. Navyše má pár vychytákov, ktoré na svojich moderných laptopoch postrádate. Tak sa na ne pozrime.

Začnime napájaním. Počítač používa vlastný proprietarný konektor s malým uškom na uchytenie. Preto sa zasúva komfortne a v počitači drží spoľahlivo, aj keď nie až tak pevne, ako iné konektory. Napriek tomu sa mi nestalo, že by vypadol.

napájací konektor

Napájanie je umiestnené na pravej strane počítača a okrem neho sú tu audio konektory a nasávanie chladenia, spolu s repráčikom zvukovej karty.

pravá strana s konektormi

Vzadu sa nacházda vetráčik chladenia, paralelný port, USB port, dokovací port schovaný za sklápacími dvierkami, sériový port, VGA port, PS/2 port na pripojenie externej klávesnice alebo myši a IRDA.

zadná strana s konektormi

Ľavá strana obsahuje dva PCMCIA sloty, dvierka pevného disku a opäť repráčik zvukovej karty.

ľavá strana

A dostávame sa k prvej ozajstej vychytávke tohoto počítača. Na prednej strane sú umiestnené dve šachty.

predná strana

V ľavej šachte je umiestnená hlavná baterka. Do pravej šachty sa zasúvajú buď mechaniky na výmenné médiá (floppy, CD) alebo dodatočná baterka. Tieto moduly by mali byť hot-plug, čiže by malo byť možné ich vymeniť za behu, ale nikdy som to, pre istotu, neskúšal. Batérie majú exkluzívnu vychytávku a to ukazovateľ nabitia priamo na samotnej baterke. Stlačíte tlačítko a päť LEDiek vám ukáže aktuálny stav nabitia.

indikátor nabitia baterky

Neviem, akú mal počítač výdrž na baterky po výrobe, ale kupodivu teraz vydrží s oboma baterkami takmer 3 hodiny. To vôbec nie je zlé, aj keď to zrejme nevyužijem, kvôli stavu plastov a hmotnosti počítača. Ale o tom neskôr.

Klávesnica je skrátka výborná. Neviem prečo, ale pri kúpe mi klávesnica moc nesedela. Bol to ale zrejme iba zvyk na niečo iné, pretože teraz, keď píšem tento článok je to ozajstná radosť. Veď sa pozrite sami:

klávesnica

Vysoké hmatníky, tichý chod, veľkosť ako normálna pc klávesnica a rozumné rozloženie. Naozaj neviem, čo by som dodal. Toto je jedna z najlepších klávesníc, na ktorých som kedy písal. Naproti tomu som napr. v robote vyfasoval Mek Buk Pro a jeho polovičné kurzory ma privádzajú do šialenstva pri pohybe v texte. Túto "skvelú" vlastnosť teraz prebrali všetci ostatní výrobcovia a vám prajem veľa šťastia pri výbere nového notebooku. Preto sa mi návrat ku kvalitnej klávesnici naozaj pozdáva. Ale späť k D300XT.

Touchpad je malý a ja s tým nemám jediný problém. Nefungujú gestá a scroll sa robí pohybom prsta po pravej strane touchpadu (aspoň tak to má linux v defaulte). K dispozícii sú dve veliké tlačítka a celé to funguje skrátka dobre.

Nad klávesnicou sú indikátory Caps/Num/Scroll lockov a o kúsok vyššie indikátory pripojenia do siete, aktivity pevného disku a dobíjania batérie umiestnené na štýlovo zkosenom stĺpiku. A samozrejme zapínacie tlačítko, ktoré má jednu netradičnú vlastnosť, že je veľmi príjemné na dotyk.

Obrazovka je klasický TFT panel tej doby. Pozorovacie uhly nie sú najväčšie, ale odozvy sú rýchle, takže pozeranie videa, alebo hranie hier nerobí problém. Podsvietenie je slabšie, výbojke chvíľu trvá, kým sa rozsvieti naplno, ale to môže byť aj vekom. No a samozrejme formát obrazu je 4:3 a natívne rozlíšenie 1024x768.

Počítač je síce malý, ale hrubý a ťažký. S floppy mechanikou má presne dva a pol kila. Navyše je hrubý až 4,5 cm. Plasty časom skrehly a objavili sa praskliny pri klávesnici, kĺboch displeja a ulomil sa plast zámku zavretia displeja, takže teraz mierne nedoviera pri zaklapnutí. Preto treba byť pri manipulácii opatrný. Inak je ale počítač stabilný.

Prečo teda udržiavať takýto krám pri živote? Pozrime sa na to z pohľadu sofvéru.

Programové vybavenie

Debian 6 Squeeze

Pôvodne som mal zrejme nainštalovaný Debian 5, pretože v šestke zostane po prihlásení do fluxboxu docela málo voľnej pamäte. Na druhú stranu je lepšia podpora harvéru. Funguje bezproblémovo zvuková karta, s ktorou bol pred tým problém a funguje napr. aj teplotné čidlo na základovke. Každopádne sa systém hýbe docela svižne, takže ho meniť už asi nebudem. Zámer je notebook používať na veci, ktoré potrebujú legacy disketové mechaniky, sériový alebo paralelný port. Navyše sa dá počítač použiť na programovanie pre ZX, pretože kombo vim+as+fuse funguje krásne a dokonca posledná verzia Fuse funguje pri nenáročných grafických programoch (prosto žiadne demoefekty od Omegu) na 100% rýchlosti. Ale iba pri veľkosti 1x1. Na druhú stranu je to lepšie, ako emulátor na Psion 5MX.

prekladač AS s emulátorom Fuse

So svetom je počítač spojený pomocou 3Com PCMCIA sieťovej karty. To postačuje na ssh a prenos súborov, ale na web už žial nie. Jednak je Iceweasel nenažraný a tiež staré knižnice nepodporujú moderné šifrovanie, takže si web neužijete ani z linksu.

FreeDOS

FreeDOS je zo všetkých DOSov najslobodnejší a preto som zvolil zrovna jeho. Navyše neviem, kde sa hľadajú pirátske verzie a už vôbec nie, ako sa to sťahuje, aby mi GEMA (SOZA) neposlala nejakú tučnú obálku. FreeDOS má navyše skvelú vlastnosť, že sa podobá linuxovým distribúciam, takže netreba zháňať kopec softu a máte ho po ruke priamo po inštalácii.

Takže po inštalácii si môžete spravovať dáta v dvojpanelovom súborov manažérovi DZ, programovať vo Free Pascale, alebo si zahrať Free Doom (volá sa Boom).

Free Pascal v DOSe

Problém som mal so zvukom. Našťastie sa dajú priamo zo stránok Dellu stiahnuť ovládače, ktoré sú schované v kryptografickom .exe súbore pre Windows 98, ktorý ale ľahko rozbalíte každým unzipom a výsledné súbory skopírujte do C:\CRYSTAL a do autoexecu si pridajte C:\CRYSTAL\CWDINIT.EXE. To inicializuje zvukovú kartu a začne korektne fungovať ako Soud Blaster Pro. Tiež sa tam nachádza príkaz CWDMIX.EXE, ktorým môžete nastaviť úrovne hlasitosti a po uložení sa zapíšu automaticky do autoexecu a obnovia pri reštarte. Trochu neštadnardný je DMA kanál 0, nie všetky programy ho detekujú korektne.

Skúšal som rozbehať aj sieť, ale na to skrátka nemám nervy. Neviem nájsť ovládače na 3c589, neviem rozbehať PCMCIA slot, návody sú zložité, odkazy nefungujú. Takže prenos súborov riešim v linuxe. Možno tomu dám ešte šancu, pretože vidieť Arachne v DOSe je veľké lákadlo. Ale tá konfigurácia je frustrujúca.

Na druhú stranu development pre Spectrum funguje. AS už má predkompilované binárky, zxspectrum-utils idú tiež preložiť (pozor na funkciu basename, DJGPP totižto nemá knižnicu libgen, ale tieto funkcie má v unistd.h). Realspectrum funguje parádne aj so zvukom, nie je čo vytknúť.

Demá skôr nejdú, ako idú. Second reality ide bez hudby, tak isto BB. Constrast od Oxygene, alebo The Control nejdú vôbec. Boost, Jumpy, alebo Machines of madness zasa fungujú dobre. Taktiež musicdisky fungujú. Skúšal som Journey, Sanxion a pár od Future Crew.

Hry viacmenej fungujú. Čo mi šlo bolo: Arcade Volleyball, Blockout, Black Thorne (dá sa stiahnuť plná verzia zo stránok Blizzardu), Descent, Doom, Dune2, Quake, Robocop, Settlers 2, Tom and Jerry, Tomb Raider, Troddlers, Tunneler, Turrican 2 (ide bez hudby), Warcraft (nejdú zvuky, iba hudba) a Worms. Čo mi nešlo: Flashback, Ghost and Ghouls, Golden Axe (beží moc rýchlo a ovláda sa na chýbajúcom numerickom bloku), Pinball Illusion, Lemmings, Pipemania, Puzznic (nedá sa ovládať), Stormlord, Tintin on the moon (ide rýchlo) a tiež mi nefunguje legenda T602.

Je to teda úplne normálne použitie DOSu. Žiadny mi nikdy nefungoval lepšie a divím sa, že ho písičkári mali tak radi.

Záver

Pôvodne som si myslel, že tento počítač je rarita, čo sa týka pestrosti portov. Pri hľadaní informácii na internete som ale narazil aj na iné notebooky s podobnými parametrami. Napriek tomu som za rád, že ho vlastním. Je to skrátka kompaktné retro písičko, ktoré nezaberá veľa miesta a nemusím robiť kompromisy v použiteľnosti a krásne sa zmestí do poličky. Výhoda je aj USB konektor pre pripojenie trochu modernejších periférií.

Použitie počítača je priamočiare: čítanie obskurných dátových nosičov (čítaj diskiet), prenos dát cez ozajstný sériový port, poprípade test starého softvéru.

Lúčim sa s vami s pozdravom: zdar PC!




- 1 = jedna